Štvorstovkári zlepšili v rozbehu národné maximum spred dvoch rokov o 58
stotín sekundy a skončili na prvej priečke pod čiarou postupu, no finále
pre nich napriek tomu bolo ďaleko. Najmä ak Keňania zlepšili africký
rekord na 3:06,96 a obsadili poslednú postupovú 6. pozíciu. Členovia
štafety však získali motiváciu pre ďalšiu prácu a dôležité skúsenosti z
vrcholného podujatia, ktoré pre nich môžu byť dôležité v snahe dostať sa
už na júnové ME pod otvoreným nebom v Ríme. Svoje o tom vie aj tréner
štafety Adrián Pavelka, ktorý napriek splnenému cieľu jeho zverencov
cítil po pretekoch frustráciu. "Som znechutený z počínania rozhodcov.
U jury sme strávili takmer dve hodiny. Rozhodcovia na ploche úvodnú
odovzdávku totálne pokazili, zle zoradili bežcov a jeden dokonca
potiahol Patrika z tretej dráhy do piatej. Za toto sme podali protest.
Som hrdý na chalanov, ako sa so všetkými nástrahami popasovali, mali to
veľmi náročné. Bežali ako keby štafetu na 4x404 metrov, lebo zakaždým
museli vyjsť do tretej-štvrtej dráhy a z nej potom zbehnúť k okraju.
Ďakujem Slovenskému atletickému zväzu, že nám na halových MS umožnil
štartovať. Z rekordu mám veľkú radosť," zhodnotil vystúpenie koordinátor a kouč slovenskej štafety Adrián Pavelka podľa atletika.sk.
Volko v rozbehu zabehol sezónne maximum 6,59 a v semifinále napriek
zraneniu lýtka dosiahol iba o stotinu horší čas a obsadil celkovú 13.
priečku. Pripísal si tak druhý najlepší výsledok na halových MS zo
štyroch účastí. Forsterová po rozbehu dlho tŕpla, až na poslednú chvíľu
sa dozvedela, že bude v semifinále. Eufóriu následne pretavila do
druhého najlepšieho času kariéry 8,04 s a konečné 14. miesto. Škvarková
sa v premiére na HMS dokonca pôvodne zmierila, že do semifinále ju
neposunulo ani sezónne maximum 8,11, no po zranení súperky sa medzi
najlepších 24 dostala. V semifinále síce predviedla o päť stotín horší
čas, no v konečnom hodnotení dokázala pod seba dostať štyri súperky.
Slovenských atlétov čakajú v lete ďalšie dva vrcholy, ME v Ríme a OH v
Paríži. Nabitý však budú mať aj rok 2025, v jeho úvode sú na programe
netradične až dva halové šampionáty. V úvode marca európsky v holandskom
Apeldoorne a hneď vzápätí aj odložený v čínskom Nan-tingu, ktorý sa mal
pôvodne konať v roku 2020.